10. Prvý deň školy, španielčina a ja že som išla na skúšku tanca?

Tak vitajte pri novom článku. Dnes sa toho dozviete naozaj veľa, takže určite pokračujte v čítaní. Rada by som ešte dodala, že chcem byť na tomto blogu naozaj úprimná a po prvom týždni v Tarije môžem povedať, že výmena nie je, akoby ste žili v nebi a všetko bolo úžasné. Každý deň sa učíte kopu nových vecí a je to náročné, takže ani tento článok nebude samý smiech a radosť.

Pondelok, 20.8.2018

Ked som ráno musela vstávať o siedmej, došlo mi, že idem prvýkrát do školy. Bola som nervózna, no zároveň som sa tešila, akých ľudí spoznám a aká bude škola v Bolívii. Obliekla som si uniformu, zobrala všetky potrebné veci a vyrazila so Sergiom čakať Andreu. Andrea je moja host teta, ktorá ma každý deň bude voziť do školy. Je veľmi milá, ako aj jej deti Nati a Mariano, ktoré chodia tiež každé ráno autom.

Vystúpila som pred bránu školy a Mariano ma zaviedol k mojej triede. Pri mojej prvej návšteve školy mi bolo povedané, že ma po nej niekto prevedie, no ja som tam len stála a nikto neprichádzal. Nakoniec ma dvaja chlapci z mojej triedy poslali dnu a padlo na mňa 35 párov očí. Hneď sa na mňa vrhlo niekoľko dievčat a začali sa ma vypytovať odkiaľ som, či rozprávam po španielsky a množstvo iných vecí. Skupinka ľudí okolo mňa sa zväčšovala a každý sa ma niečo pýtal, až som nevedela kde mi hlava stojí. Skola je tu dost iná, ale to už je téma pre iný článok.

Sadla som si k Paolovi a potom začala prvá hodina. Keďže v mojej triede je ešte jeden výmenný študent, Corentin z Francúzska, obaja sme sa predstavili a všetci nás milo privítali. Cez prestávku som sa stretla aj s treťou výmennou študentkou, Sarah z Belgicka. Keď som prišla na obed domov, nemala som zo školy až taký dobrý pocit. Áno, všetci sa o mňa zaujímali a chceli so mnou hovoriť, ale začala som z toho mat v hlave zmätok. Ľudia sú tu oveľa otvorenejší. Napríklad, bežná súčasť pozdravu je bozk na líce, takže počas môjho prvého dňa v škole som dala pusu viac chlapcom, ako za celý život dokopy, haha. Lenže uvedomila som si veľmi podstatnú vec. Aj keď chcú byť všetci moji “kamaráti”, len ja jediná začínam od nuly a oni už majú zabehnutý svoj život, svojich kamarátov a svoje problémy. Takže aj keď boli všetci milí a priateľskí, v prvý deň som si kamarátov nenašla. Ani neviem prečo som to očakávala, keď sama viem, že mi trvá veľmi dlho, kým sa s niekým zblížim. Aspoň som si potvrdila, že je to naozaj jedna z mojich vlastností. Zbytok dňa som strávila pozeraním Netflixu, keďže som naozaj nemala dobrú náladu. Večer som sa asi dve hodiny rozprávala s Valentínou úplne o všetkom. Je neskutočné, ako mi tento človek vie zdvihnúť náladu.

Každý vám pred výmenou povie, nemaj očakávania. Ja som ani veľa očakávaní nemala, ale bohužiaľ, nedá sa tomu celkom zabrániť, lebo tri mesiace pred odchodom na výmenu, nemyslíte na nič iné, teda očakávania o škole som mala a takmer žiadne sa nenaplnilo. Takže tie očakávania NEMAJTE, alebo ich minimálne skúste nemať.

21.8.2018, Utorok

Dnes ráno mi bola strašná zima a zobudila som sa unavená. Išla som do školy a bolo to jednoznačne lepšie ako včera, pretože som si nerobila žiadne očakavania a proste som len išla do školy. Sedela som s Paolom, rozprávali sme sa a prežívali nudné hodiny. Posledný predmet bol laboratorio, čo bola super hodina a okrem zaujímavého chemického pokusu, som sa veľa bavila s dievčatami. Všetci mi chcú pomáhať a zaujímajú sa o Slovensko a ja som sa cítila super. Keďže sa blíži výročie školy, moja trieda si pripravuje program v podobe tanca. Spolužiaci sa ma spýtali či nechcem tancovať tiež a ísť s nimi večer na skúšku. Ja som súhlasila, aj keď mám strach z tancovania pred ľuďmi a na Slovensku by som nikdy nepovedala áno, bolo nám povedané, že máme využiť každú príležitosť zažiť niečo nové, takže prečo nie?

Poobede som išla s Vale do mesta a v mercade sme si dali veľmi dobré Bolívijské jedlo, Tohori . Je to niečo medzi ovsenou kašou a haluškami a má to sladkú mliečnu chuť.

P1100583
Moja usmievavá sestrička a Tohori

O 5 som sa stretla s Tati a Belen a išli sme spolu na nácvik tanca. Úprimne, to nedopadlo až tak dobre. Ja mám proste z tanca naozaj strach a nie je to nič pre mňa. Ale aspoň som strávila čas s mojimi spolužiakmi a bolo tam kopec srandy.

22.8.2018, Streda

Dnes sa nestalo nič zaujímavé. Normálny v pohode den v škole. Rada by som ale napísala niečo o španielčine. Od prvého dna čo som tu, sa naozaj zlepšila. Musím povedať, že som od začiatku rozumela dobre, keďže Bolívijčania majú celkom neutrálny prízvuk. V škole veľmi nerozumiem. Učitelia rozprávajú veľmi rýchlo a v triede sa každý prekrikuje. Vidím to ako obrovskú výhodu, že som sem prišla už so slušnou znalosťou španielčiny, (ďakujem GPM), pretože keby som nerozumela, ochudobnila by som sa o veľa zaujímavých vecí.

23.8.2018, Štvrtok

Dnes ráno som nevedela rozprávať po španielsky. Raňajkovala som so Sergiom a stále som mala nutkanie hovoriť po slovensky a nevedela som sa vykoktať. Po ceste do školy som sa s host tetou Andreou a deťmi radšej ani nerozprávala. Keďže je Tarija veľmi kľudné mesto, normálne tu nie je až taká šialená doprava, ale dnes som zažila prvú šialenú dopravnú špičku. Na kruhovom objazde, ktorý ani nie je kruhový, ale má iný neopísateľný tvar sa tlačili autá zo všetkých smerov, žiadne pravidlá, len trúbenie a pchanie sa. Bolo veľmi zábavné to sledovať a ešte zábavnejšie byť v centre diania.

Ked už sme pri tej doprave, dovoľte mi predstaviť postrehy z ciest po prvom týždni.

  1. Normálne sa tu nepoužívajú bezpečnostné pásy, vlastne ich mnohé autá ani nemajú, takže to s vami občas poriadne hádže.
  2. Ulice sú úzke a mesto má systém kolmých ulíc ktoré vytvárajú štvorce, tzv. quadros, tak ako to je napr. v USA. V každej ulici sa jazdí len jedným smerom a ja absolútne nedokážem pochopiť, ako tu ľudia môžu vedieť aký smer je v ktorej uličke.
  3. Normálne tu niesú semafóry, takže pred každou križovatkou sa pre istotu zatrúbi.
  4. Všeobecne veľmi neplatia pravidlá cestnej premávky.
  5. Málokde natrafíte na prechod pre chodcov. Keď vidíte dieru medzi autami, jednoducho bežíte cez cestu.

Inak v škole bolo dobre. Na hudobnej sme sa učili dirigovat a o týžden z toho bude skušanie. Taktiež som mala prvu telesnu výchovu, ktoru máme s takým vtipným profesorom, ktorý nám rozprával strašne veľa vecí mimo telesnej, ako napríklad ako si máme vážiť veci a skúsiť zarábať vlastné peniaze, alebo o platoch v Bolívii.

Veľmi sa ospravedlňujem za to, že sú články dlhé a ďakujem, že ste to dočítali až sem.

Natálka

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: