18. Najlepšie letné prázdniny v živote

Cestou okolo Bolívie na konci novembra sa mi oficiálne začali letné prázdniny, takže po návrate v decembri ma už školská lavica nečakala. O program som ale postarané mala hneď od začiatku voľna, keďže v mojej škole sa konala ceremónia pre žiakov posledného (maturitného) ročníka, kde im rozdávali diplomy a gratulácie. Keďže Sarah bola v poslednom ročníku, tak nás, výmenných študentov pozvala, aby sme sa prišli pozrieť. Bolo to veľmi pekné a predsa len niečo nové, čo na Slovensku nemáme, čo je škoda… No a večer nás čakala veľká párty v krásnom hoteli, niečo ako stužková, všetky dievčatá v svojich najlepších a najdrahších šatách a veľmi veľa hostí. Stretla som tam aj niektorých spolužiakov z mojej triedy, takže sme si to všetci užili.

IMG-20181209-WA0010
Ja, Grant a Sarah na “maturitnom” plese

IMG-20181208-WA0021
Nasledujúci deň som mala veľmi náročnú úlohu, a to zbaliť všetky moje veci a odsťahovať sa z prvej host rodiny do novej. Veľmi som sa toho obávala, pretože som nechcela odísť z miesta, v ktorom som sa zabývala, cítila sa ako doma a mala som rada všetkých až po slúžku, s ktorou som veľmi často konverzovala. Keď som zatvárala posledný kufor už som to nevydržala a začala som plakať. Veľmi. Išla som za sestrou, za všetko som sa jej poďakovala a plakala som ešte viac. S rodičmi sme si dali čaj, prišli aj moji starí rodičia a aj moja nová host rodina. Vystískala som všetkých, nasadla do auta, zamávala psíkom, domu, záhrade a presťahovala som sa o dve ulice vyššie😊. Haha šťastena sa postarala o to, že so Sawyerom sme si vymenili rodiny, ktoré obe bývajú v centre, takže prostredie sa našťastie takmer nezmenilo. Aj tak to pre mňa bolo zo začiatku veľmi ťažké. Nasledujúce dni som sa konečne začala stretávať s mojimi kamarátmi a skoro každý deň sme chodili do centra prechádzať sa po námestí. Každodenné prechádzanie sa po námestí, mi najprv prišlo veľmi divné, keď som prišla do Tariji, ale zistila som, že je to úplne super. Tu v Tarije totiž máme jedno štvorcové námestie, ktoré sa volá plazuela Sucre a toto miesto je už od pradávna určené na to, aby sa mladí ľudia stretávali a celé poobedie až do večera sa prechádzali dookola. Stále tam stretnem úplne každého, spolužiakov a kamarátov, keďže Tarija je pomerne malá a každý sa pozná s každým. Večer sa mladí ľudia stretávajú na rôznych oslavách a tancovačkách, čo je tiež úplne super a vďaka tomu sa mi aj začal páčiť reggaeton, haha.

IMG-20190110-WA0026
Tatiana je jedna z mojich najlepších kamarátiek na svete a je to polovičná Ruska, hmm možno to bude tým.
IMG-20181228-WA0056
Josefina, úžasná osoba a moja veľká kamarátka

Každé ráno chodím na plávanie. Veľmi ma to baví a hlavne je dôležité aby som sa hýbala a veľmi nepriberala, pretože jedlo je tu naozaj výborné. Čo ma privádza k tomu že áno, pribrala som, ale myslím si, že nie až tak veľa, a aj som vyrástla nejaké tie centimetre (zase), takže sa tie kilá možno aj stratili. Aby som pravdu povedala, za tie mesiace čo som tu, som sa snažila zamerať na to, kto som, so všetkým tak, ako to je, a mať sa rada takú aká som, takže postavu sa snažím neriešiť. A hlavne, chcem si miestne jedlo užiť, lebo je delikátne.
Pár dní pred Vianocami som sa zúčastnila jednej charitatívnej aktivity, na ktorú ma pozvala moja kamarátka José. Bolo to pre televízny kanál, kde sme v rannej šou v priamom prenose rozdávali hračky ako vianočné darčeky chudobným detičkám. Mne povedali, že budem na placi, takže som asi dve hodiny bola v televízií, ktorú tu aj tak nikto okrem mojej host babky nepozerá, ale bolo to zaujímavé, a hlavne tie úsmevy detí ma spravili šťastnou.
Pomaly ale isto, aj keď tomu nič nenasvedčovalo, sa so všetkým čo som robila blížili Vianoce. Sviatočná nálada nebola cítiť nikde, všetko bolo len o letných párty s bazénmi. Na hlavnom námestí síce bola vianočná výzdoba, no posadená medzi palmami a kvitnúcimi stromami. Vianočná nálada bola tak mizivá, že som ani nekúpila vianočné darčeky. Takže 24. ráno som sa vybrala do centra aspoň niečo zohnať. A čuduj sa svetu, celá Tarija bola v centre zháňajúc darčeky. A vôbec im to nepríde ako na poslednú chvíľu. Prišlo mi vtipné, ako na Slovensku niektorí zháňame darčeky už v Novembri a za poslednú chvíľu považujeme dva týždne pred Vianocami… Kupujúc mikulášske čapice sa mi prihovoril jeden pán. Chcel vedieť odkiaľ som. Povedala som že zo Slovenska a on začal mluvit česky. Skoro som odpadla. Povedal mi že ešte za socializmu študoval v Prahe a že od vtedy sa naučil češtinu. Úplne ma to odrovnalo, lebo to bola veľká náhoda, ale veľmi ma to potešilo. Inak štedrý večer sa zaobišiel bez akýchkoľvek tradícií, večerali sme o polnoci tradičné bolívijské vianočné jedlo, ktoré sa volá Picaná. Je to polievka z hovädzieho mäsa, ktorá sa je so zemiakom a kukuricou. Nasledoval už len dezert a to bolo všetko.

Snapchat-870783067
Picaná

Potom sme rozbalili darčeky, ktoré tu ale nie sú nijak veľkou tradíciou, takže každý dostal jeden-dva, a išli sme spať. Nemôžem povedať, že som bola z Vianoc sklamaná, pretože som aj očakávala, že to tu skrátka nie je až tak honosne oslavovaný sviatok, veď priemerní ľudia tu na to ani nemajú peniaze. Druhý deň, 25. som strávila s mojou prvou host rodinou a Sawyerom na obrovskom rodinnom stretnutí, kde bolo okolo 50 ľudí a volá sa to Figueroazo, podľa priezviska Figueroa. Bola to vlastne obrovská bazénová párty, kde sme veľa tancovali, jedli a všetkých nás pohádzali do bazéna aj s oblečením. Ja som sa cítila skvelo, pretože veľmi ľúbim svoju prvú rodinu a je s nimi vždy zábava.
Tarija je v Bolívii známa svojimi obrovskými novoročnými oslavami. Ja som si ich samozrejme nemohla nechať ujsť, pretože celá Tarija aj turisti z ostatných miest sa zúčastnili. Prvá párty bol koncert dídžejov, zameraná na elektronickú hudbu. Druhá bola párty s práškovými farbami, spojená s koncertom kolumbijskej skupiny Alkilados. Tretia bola Bazénová párty, všade lietala pena, všetci sa pohádzali do vody a bola to veľká sranda.

Snapchat-1731388163
Fiesta de Colores

No a posledná, silvestrovský ples, kde si všetky bolívijčanky opäť raz obliekli svoje najdrahšie a najlepšie šaty. A tam sme samozrejme privítali nový rok 2019!

IMG-20190101-WA0013
Šťastný nový rok 2019

Ďalšie dva týždne prázdnin som strávila stretávaním sa s kamarátmi, na námestí, pri bazéne, pri dobrom jedle a užívala som si každý deň naplno. Bolo poriadne teplo, stále viac ako 30 stupňov. Kamarátstva, ktoré som si tu v Bolívii stihla za päť mesiacov vytvoriť, sú pre mňa veľmi špeciálne a dôležité. Zo začiatku výmeny som sa stretávala najmä s výmennými študentmi s ktorými sme si skvele sadli, vždy sa máme o čom porozprávať a sme naozaj super partia. Cez prázdniny som sa ale zamerala aj na kamarátstva, ktoré som nadobudla v škole s Bolívijčanmi a môžem povedať, že ich je nemálo, a že som medzi nimi našla aj svojich najlepších kamarátov.

IMG-20190128-WA0087
V polovici januára ma moja host rodina vzala na výlet. A to nie len tak hocijaký. Išli sme totiž za hranice Bolívie, do Argentíny. Po plánovanom odchode o piatej ráno sme “nečakane“ vyrazili o druhej poobede, čudujem sa že ma to vôbec prekvapilo. A to som si dala budík na ôsmu, lebo som si povedala, hmm povedali o piatej, tak to bude tak o desiatej. Nuž, omyl. Cesta po hranicu bola super, príroda sa stále viac a viac zelenala, išli sme v kopcoch, naozaj veľmi pekné.

IMG-20190122-WA0003

Po troch hodinách sme dorazili do mesta Vermejo na argentínsko- bolívijskej hranici. Mesto je veľmi špinavé a škaredé, len samý trh s čímkoľvek, takže asi aj pomerne nebezpečné. Hranicu tvorí most cez rieku, ktorý je do polovice namaľovaný farbami Bolívie a druhá polovica je ako vlajka Argentíny. Cez kotrolu sme prešli v poriadku a už sme len pokračovali ďalšie štyri hodiny do mesta Salta. Privítali sme sa s tetou u ktorej sme bývali a na druhý deň sa vybrali na menšiu obhliadku mesta.

IMG-20190122-WA0004
Raňajky s rodinkou

Centrum taktiež tvorí námestie, ako v každom meste v Bolívii a celkovo sa to štruktúrov veľmi podobalo na Tariju. Je to ale iné ako v Bolívii. Viac organizované, čo sa týka hlavne dopravy, domy sú všetky stavané v rovnakom architektonickom štýle, ktorý je mimochodom pekný, elegantný a špeciálne host ocko sa nevedel vynadívať, keďže moja terajšia rodina stavia dom v Tarije v podobnom nebolívijskom štýle, takže sme každý deň chodili autom na obhliadky sídlisk. Keď už sme pri tých domoch, v Argentíne nie sú chránené trojmetrovými plotmi ako v Bolívii, kde-tu nájdete aj dom bez plota, takže je to tam jednoznačne bezpečnejšie.

P1110148.JPG

P1110151.JPG

Vyšli sme na výhliadku, aby sme videli celé mesto, a potom sme išli do obchodného centra. Prečo? No predsa pretože pre ľudí z Tariji je McDonalds alebo podzemné parkovisko niečo čo poznajú len z Youtube, takže nemohla chýbať návšteva jedného z nich každý deň. Moji host bratia hneď museli skúsiť porovnať Burger King s McDonaldom, lebo to teraz frčí na internete. Každý večer sme navštívili nejakých rodinných príbuzných, tety a ujov, čo bolo veľmi unavujúce, keďže v Argentíne je podobne, ako na juhu Európy, zvykom, že sa večeria veľmi neskoro a rozpráva sa najmenej do druhej rána. A Argentínčania rozprávajú veľmi veľa, veľmi nahlas a s veľa emóciami. Na druhej strane som sa ale mohla informovať o veľa zaujímavých veciach z politiky, života a kultúry v tejto krajine, čo bolo veľmi fascinujúce, lebo život je tu naozaj úplne iný, ako v Bolívii. Jeden večer sme aj so Sarah, ktorá bola v tom istom čase so svojou rodinou v Salte išli na miesto, ktoré sa nazýva Peňa a je to vlastne predstavenie kapely či tanečníkov v reštaurácii, pri dobrom jedle a pití. Po štyroch dňoch v Argentíne sme sa vrátili späť do Tariji, a ja som sa cítila znovu tak šťastná a pokojná, že som opäť doma, a že uvidím svojich kamarátov a užijem si posledný týdeň prázdnin. Výlet sa mi ale veľmi páčil a ďakujem mojej druhej host rodine, že ma zobrala so sebou spoznať ďalšiu krajinu Južnej Ameriky. Prázdniny som teda ukončila stretávaním sa s priateľmi, oslávili sme aj pár narodenín a ja môžem povedať, že to boli jednoznačne najlepšie letné prázdniny v mojom živote, mám veľa krásnych zážitkov, spoznala som obrovské množstvo ľudí a bolo to jednoducho skvelé. Koniec prázdnin taktiež znamená pre mňa polovicu mojej výmeny. Som hrdá, čo všetko som za ten čas bola schopná vybudovať, ako som sa zmenila a dokázala sa prekonať v mnohých situáciách. Ale hlavne, že som si dokázala užiť každý jeden deň a aké skvelé to všetko bolo, a dúfam a urobím všetko preto, aby ten druhý polrok bol ešte lepší.

Moja druhá rodina, ako ste už mohli vidieť na fotkách hore, skladá z rodičov Claudie a José María a mojich dvoch bratov Mariana a Juana. Sú úplne super, celý čas vtipkujeme a veľmi veľa sa nasmejeme.

IMG-20190122-WA0013

Za ten prázdninový čas sme sa stihli spoznať a stihla som si aj zvyknlúť na život s nimi, ktorý je samozrejme trošku odlišný od tej prvej. Ani počas Vianoc, ani prázdnin som sa necítila homesick. Stále bolo niečo, na čo som sa tešila a nemala som čas myslieť na to, že celá moja rodina je spolu za jedným stolom.

Tak to by bolo všetko o mojich najlepších prázdninách v živote, ospravedlňujem sa za dĺžku článku. Majte sa pekne a užívajte si zimu.

Natálka

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: